Sú miesta kde sú všetci vtáci nemí. Slnko tam svieti iba proti vôli. Aj vzdušné zámky rastú na prízemí a nadýchnutie v kostiach bolí. Beznádej veľmi rada chodí v páre. Unáša svetlo z nevyspatých očí. Smrť všetko balzamuje v čiernej káve a nik čas o kus šťastia nepretočí. (MAREK SOPKO – IMPRESIE) Akoby tam svet stíchol, lebo duše ľudí kričia o pomoc. […]

Bolí ma tento svet. Všetky jeho špiny sú tiež podoby boha. Dolu pod oknami ubytovne už zasa stoja policajné autá. Včera v noci to boli aj hasičské, zachraňovali predávkovaného chalana pred skokom z balkóna. Dnes zasa muž vyhodil ženu z prvého poschodia. Zatvoreným oknom. Ráno na recepcii títo istí policajti hľadali nejakého podozrivého. Našťastie ten býval o poschodie […]